Ticho za mrežami: Komunikačné bariéry a ich dôsledky

Úvod 

Nepočujúci členovia spoločnosti sa denne stretávajú s mnohými výzvami, ktoré sa v prostredí väzenských zariadení stávajú ešte zložitejšími. Problematika nepočujúcich väzňov je zriedkavo diskutovaná, no jej dôležitosť nemožno podceňovať. Tento článok analyzuje ich situáciu, identifikuje hlavne problémy a navrhuje možné riešenia, ktoré by mohli zlepšiť ich podmienky.

Obrátili sme sa na nepočujúceho právnika Tomáša Dunka, ktorý sa dlhodobo venuje problematike nepočujúcich a nepočujúcich Rómov v trestnoprávnom systéme. Požiadali sme ho o vyjadrenie k hlavným problémom, ktoré nepočujúci v trestnom konaní zažívajú, ako aj k možným riešením ich zložitej situácie.

Nepočujúci, jazyková deprivácia a ich postavenie v trestnom práve

Jazyková deprivácia nepočujúcich nie je len vzdelávacím a sociálnym problémom, ale má aj závažné dôsledky v oblasti trestného práva. Nedostatočný prístup k informáciám, obmedzené komunikačné schopnosti a nízka gramotnosť nepočujúcich čiastočne alebo plne vylučujú z možnosti efektívne sa brániť v trestných konaniach. To platí nielen pre nepočujúcich z majoritnej spoločnosti, ale aj pre nepočujúcich Rómov, ktorí sa ocitajú v ešte zraniteľnejší pozícii – či už ako obete, svedkovia alebo obvinení.

Právne postavenie nepočujúcich v trestnom konaní

Podľa trestného zákona má osoba so sluchovým postihnutím právo na tlmočníka, ak nerozumie alebo neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Tento tlmočník môže ovládať slovenský posunkový jazyk alebo iný komunikačný systém, ktorý obvinený alebo svedok preferuje. Ak nepočujúci Rómovia alebo iní nepočujúci neovládajú štandardizovaný posunkový jazyk a používajú komunitné posunkové systémy, môže dôjsť k nesprávnej interpretácii ich výpovedí a k nesprávnym právnym rozhodnutiam.

Navyše, zákona o výkone trestu odňatia slobody musia byť osoby vo výkone trestu informované o svojich právach a povinnostiach spôsobom, ktorý je pre ne zrozumiteľný. Pre nepočujúcich väzňov by to malo znamenať zabezpečenie tlmočníka do posunkového jazyka, ale v praxi býva táto povinnosť často podceňovaná alebo nedostatočne implementovaná.

Riziká jazykovej deprivácie v trestnom konaní

Nepočujúci ako aj nepočujúci Rómovia, ktorí sa ocitnú v pozícii obvinených alebo odsúdených, čelia viacerým systémovým problémom vyplývajúcim z ich jazykovej deprivácie:

  • Obmedzené porozumenie právnym úkonom – Mnoho nepočujúcich a nepočujúcich Rómov nerozumie právnym termínom, a ak neovládajú slovenský posunkový jazyk, môže dôjsť k zásadným nedorozumeniam v komunikácii s vyšetrovateľmi, súdmi alebo obhajcami. V takýchto prípadoch sa stáva, že nevedia, na čo sa priznávajú alebo aké sú ich práva.
  • Absencia tlmočníkov ovládajúcich komunitné posunkové systémy alebo absencia kvalifikovaných tlmočníkov pre právo – Trestný poriadok síce zaručuje právo na tlmočníka, avšak Nepočujúci často ad hoc používajú slovenský posunkový jazyk, ale z úrovne jeho nízkej gramotnosti a v prípade nepočujúcich Rómov, ktorí nepoužívajú oficiálny slovenský posunkový jazyk, ale skôr komunitné posunkové systémy, ktoré sú zrozumiteľné len v rámci ich sociálneho prostredia môže dôjsť k nesprávnej interpretácii ich výpovedí a k nepresnostiam v súdnych procesoch.
  • Sťažené podmienky vo výkone trestu – Vo väzniciach na Slovensku neexistuje systematická podpora pre nepočujúcich väzňov. Informácie o pravidlách výkonu trestu, dennom režime či možnosti podávania žiadostí sú často dostupné len v písomnej forme alebo ústne, čo môže byť pre jazykovo deprivovaných nepočujúcich prakticky nepochopiteľné. To môže viesť k porušovaniu ich práv, nevedomému porušovaniu väzenského poriadku alebo k sociálnej izolácii v rámci väzenskej komunity.

Potenciálne riešenia: inkluzívnejší prístup v trestnom práve

Aby sa predišlo nespravodlivosti voči nepočujúcim  v trestnoprávnom systéme, je nevyhnutné zaviesť opatrenia na zabezpečenie ich práv:

  • Odborná príprava tlmočníkov a právnikov – Je potrebné vzdelávať súdnych tlmočníkov v oblasti komunitných posunkových systémov a slovenského posunkového jazyka, aby boli schopní efektívne komunikovať s nepočujúcim. Rovnako je dôležité, aby právnici a sudcovia rozumeli špecifikám jazykovej deprivácie a jej dôsledkom na porozumenie právnym procesom.
  • Zlepšenie prístupu k informáciám – Informácie o právach a povinnostiach obvinených a odsúdených by mali byť dostupné aj vo vizuálnej alebo posunkovej forme, aby sa zabezpečilo ich skutočné porozumenie nepočujúcimi väzňami.
  • Zlepšenie dostupnosti tlmočníkov – Zavedenie pravidelného prístupu k tlmočníkom posunkového jazyka by mohlo odstrániť mnohé komunikačné prekážky. Tento krok by zahŕňal spoluprácu s komunitami nepočujúcich a odborníkmi na posunkový jazyk. Okrem toho by bolo užitočné vytvoriť databázu kvalifikovaných tlmočníkov, ktorí by boli k dispozícii na požiadanie. Dôležité by bolo aj zabezpečiť tlmočenie nielen pre formálne rozhovory, ale aj pre každodenné situácie, ako sú návštevy lekára, právne konzultácie a vzdelávacie programy.
  • Prístupné materiály – Vytváranie informačných materiálov v posunkovom jazyku a s titulkovanými videami by zabezpečilo, že nepočujúci väzni budú mať rovnaký prístup k informáciám ako ostatní. Materiály by mali obsahovať základné pravidlá väznice, postupy pri núdzových situáciách, zoznam dostupných služieb a právne informácie. Využitie moderných technológií, ako sú digitálne kiosky s dotykovou obrazovkou či mobilné aplikácie prispôsobené pre nepočujúcich, by mohlo výrazne zlepšiť ich orientáciu vo väzenskom prostredí.
  • Školenie – osveta pre personál –  Vzdelávanie väzenského personálu o potrebách nepočujúcich, vrátane základných znalostí posunkového jazyka, by mohlo zlepšiť vzťahy a komunikáciu. Takéto školenia by mali byť povinné pre všetkých zamestnancov, aby si osvojili základné posunky a naučili sa efektívne komunikovať s nepočujúcimi väzňami. Okrem toho by bolo vhodné zaviesť pravidelné workshopy a semináre vedené odborníkmi na problematiku nepočujúcich, ktoré by pomohli personálu pochopiť špecifické výzvy, ktorým títo väzni čelia.
  • Podpora duševného zdravia – Poskytovanie terapií a podporných skupín prispôsobených pre nepočujúcich môže pomôcť zmierniť negatívne dopady izolácie a podporiť ich rehabilitáciu. Dôležité by bolo zamestnať psychológov a terapeutov so znalosťou posunkového jazyka, ktorí by mohli ponúknuť . individuálnu aj skupinovú terapiu. Podporné skupiny pre nepočujúcich by mohli vytvoriť bezpečný priestor na zdieľanie skúseností a vzájomnú podporu. Navyše by mohli byť zavedené programy na rozvoj sociálnych zručností a prípravu na návrat do spoločnosti po prepustení z väzenia.

Záver: Neviditeľná zraniteľná skupina v trestnom systéme

Nepočujúci sa nachádzajú v jedinečne zraniteľnej pozícii v trestnoprávnom systéme – nielenže čelia jazykovej deprivácii, ale ich komunikačné bariéry môžu viesť k nespravodlivému zaobchádzaniu a právnej neistote. Hoci legislatíva im formálne zaručuje práva, realita ukazuje, že tieto práva nie sú vždy efektívne napĺňané.

Ak má byť trestný systém spravodlivý a inkluzívny, je nevyhnutné, aby štát a odborníci v oblasti práva venovali väčšiu pozornosť špecifikám tejto skupiny. Zabezpečenie kvalitných tlmočníkov, vzdelávanie právnikov a zlepšenie podmienok vo väzniciach pre nepočujúcich sú kľúčovými krokmi na odstránenie prekážok, ktorým čelia.

Jazyk nie je len prostriedkom komunikácie, ale aj nástrojom na uplatňovanie práv. Ak nepočujúci Rómovia nemajú plnohodnotný prístup k jazyku, nemajú ani plnohodnotný prístup k spravodlivosti.


PhDr. Mgr. et. Mgr. Tomáš Dunko, PhD
Bc. Juraj Holéczy
Jozef Vahovský