Druhý deň Dövas Dag 2024 nás zaviedol do Helsínk, Fínsko, kde je výletná loď dočasne zakotvená. Na palube mnohí nepočujúci jednotlivci navštevujú informačné stánky, pričom téma tohtoročného podujatia „Posunkový jazyk počas života“ je v popredí. Od roku 2012 je to vízia Sveriges Dövas Riksförbund (Švédska národná asociácia nepočujúcich). S týmto motívom vedenie zdôrazňuje, že posunkový jazyk je pre nepočujúcich a ťažko počujúcich jednotlivcov nevyhnutný od narodenia až po posledné roky, aby mohli pristupovať ku všetkým činnostiam vo svojom každodennom živote. Visual Box skúma, či je to v praxi vo Švédsku naozaj tak.

Skutočnosť, ktorá sa skrýva za mottom „Posunkový jazyk počas života“

Vo Švédsku sú novorodené nepočujúce a ťažko počujúce deti diagnostikované so stratou sluchu okamžite po narodení. Hoci sa z medicínskeho hľadiska často volia kochleárne implantáty (CI) ako prvé riešenie, Švédska národná asociácia nepočujúcich obhajuje poskytnutie posunkového jazyka od prvého dňa. „Technológia sama o sebe nie je celoživotným riešením,“ uvádza Joakim Hagelin Adeby, podpredseda Sveriges Dövas Riksförbund. „Musí existovať komplexná ponuka, ktorá zahŕňa posunkový jazyk pre nepočujúcich jednotlivcov od narodenia, aby si mohli neskôr vybrať sami a neboli predstavení posunkovému jazyku príliš neskoro.“

Napriek tomu, že Švédsko je lídrom v oblasti vzdelávania nepočujúcich v porovnaní s ostatnými škandinávskymi krajinami, je viditeľný pokles zápisu nepočujúcich detí do škôl pre nepočujúcich. Mnohé deti sú teraz integrované do bežných škôl. „Musíme sa opýtať, ako budú podporované ich psychické zdravie, sociálne kontakty a podobne do budúcna,“ dodáva podpredseda. Tento rok na jar vláda Flámska pozmenila svoj základný vzdelávací dekrét a zaviedla jazykovú sekciu pre holandčinu – flámsky posunkový jazyk a holandčinu, čo umožňuje nepočujúcim a ťažko počujúcim deťom vo Flámsku získať komplexné dvojjazyčné vzdelanie. Avšak, rovnako ako vo Švédsku, aj Doof Vlaanderen, národná asociácia nepočujúcich vo Flámsku (Belgicko), zdôrazňuje, že prístup k posunkovému jazyku musí byť zabezpečený v ranom detstve pre úspešnejšie vzdelávanie a nasledujúce životné etapy.

Právny status švédskeho posunkového jazyka

V roku 2006 bol flámsky posunkový jazyk (Vlaamse Gebarentaal) uznaný flámskou vládou. Avšak toto uznanie je iba symbolické a neznamená, že používatelia posunkového jazyka vo Flámsku majú všetky práva spojené s posunkovým jazykom. Švédsky posunkový jazyk (Svenskt teckenspråk) je prvým posunkovým jazykom na svete, ktorý bol oficiálne uznaný švédskou vládou v roku 1981. Toto uznanie bolo významným míľnikom pre švédsku komunitu nepočujúcich a viedlo k podstatným zlepšeniam vo vzdelávaní pre nepočujúcich jednotlivcov. Napriek tomuto uznaniu však švédsky posunkový jazyk nemá rovnakú právnu ochranu ako iné menšinové jazyky vo Švédsku. „Toto uznanie automaticky nezaručuje všetky práva posunkového jazyka pre nepočujúcich jednotlivcov vo Švédsku,“ uvádza podpredseda. „Napríklad právo na tlmočníkov posunkového jazyka nie je vymáhateľné. Neexistuje pre to silný právny základ.“

Sveriges Dövas Riksförbund sa usiluje posilniť právny status švédskeho posunkového jazyka, aby zabezpečil, že všetky práva spojené s posunkovým jazykom pre nepočujúcich jednotlivcov budú účinne chránené.

Hoci sa v Belgicku často predpokladá, že práva spojené s posunkovým jazykom vo Švédsku sú dobre zavedené, aj tam existujú výzvy. Právny status švédskeho posunkového jazyka sa zdá byť silnejší ako status flámskeho posunkového jazyka, ktorý je v Belgicku uznávaný iba symbolicky. Navyše je pozoruhodné, že nepočujúce divadlo a médiá vo Švédsku dostávajú viac štrukturálneho financovania. Toto preskúmame podrobnejšie v nasledujúcom článku.